IVANA JANČOVÁ

AUTORKA KOMIKSOV A POVIEDOK

Milujem superhrdinov. Komiksy, seriály a filmy o nich sú mojou najväčšou inšpiráciou. Láska k nim ma priviedla k písaniu komiksov, ktoré sa stali súčasťou môjho života. Baví ma písať aj poviedky, ktoré mi vždy pomôžu dostať z hlavy všetky nekonečné a zvláštne myšlienky.

poviedka2

Ukončovač vzťahov - I. časť: Vražda vo fontáne

Úryvok: Vidím jeho tvár. Oči mu horia vzrušením, keď sa mu podarí z hrdla obete vytiahnuť posledný výdych. Vidím jeho ruky pretkané svalmi, ktoré sa napínajú, keď hádže telo do fontány. Po svalnatom  krku mu pulzujú žily, ktoré sa s umeleckou presnosťou vnárajú do seba ako riečne potoky do ústia. Ustúpim o krok dozadu a jediné, čo ma drží pri vedomí, je myšlienka, že moje pozorovacie stanovisko je bezpečne ďaleko.

digitalnekresby (6)

Osudný odkaz

Úryvok: Dážď je neznesiteľne studený a hustý. Keď dorazím k námestiu, mám pocit, že tam nikto nie je, ale mýlim sa. Niekto ma tam čaká. Srdce mi búši v hrudi ešte rýchlejšie než doteraz. Človek v daždi je muž. Má prekrytú tvár kapucňou a v ruke drží zbraň. Pokrútim hlavou a pokúšam sa veriť, že je to len posratá halucinácia.

poviedka-scaled

Môj prvý naozajstný prípad

Úryvok: Svet je síce rozbitý, ale prinajmenšom tuším, že sa preberám z niečoho nekonečného a temného. Pamätám si, že som snívala. Sny strašných a krutých rozmerov, v ktorých vystupovali tiene ako obrovské monštrá s kovovou konštrukciou. Každý dotyk tieňov bolel najväčším možným spôsobom, rozmerom dosiaľ v mojom živote nevídaným. Pravdupovediac, povedala by som, neslýchaným. Prečo by mali sny ničiť?

Untitled-1-min

Osudný odkaz

Úryvok: Dážď je neznesiteľne studený a hustý. Keď dorazím k námestiu, mám pocit, že tam nikto nie je, ale mýlim sa. Niekto ma tam čaká. Srdce mi búši v hrudi ešte rýchlejšie než doteraz. Človek v daždi je muž. Má prekrytú tvár kapucňou a v ruke drží zbraň. Pokrútim hlavou a pokúšam sa veriť, že je to len posratá halucinácia.

poviedka1

Infikovaní voľbami

Úryvok: Keď sme prekonali ďalší úsek a zabočili smerom k ďalšiemu vozňu, rozsvietilo sa svetlo a otvoril sa nám výhľad na masaker vo vozni. Viktor ma schmatol za ruku a prevalili sme sa nabok, keď po nás skočili dve obrovské mužské postavy. Obaja mali tváre zmaľované drogami a ruky smrťou. Začul som rachot skla. Kým som sa stihol spamätať, uvedomil som si, že som prebehol niekoľko metrov a ležal som v kaluži krvi zmasakrovaných cestujúcich.

onaa

Milosrdná ponuka

Úryvok: Bol november. Asi najchladnejší november, na ktorý si spomínam. Mráz znetvoril krajinu tichom, pretože pri mínus tridsiatich stupňoch sa nechce nikomu túlať po uliciach a zabávať sa. Popravde, nenávidela som ticho toho mrazivého počasia, pretože mi na ňom prišlo vždy niečo veľmi podozrivé… lenže nevedela som prísť na to, čo. Teda až dovtedy, kým sa neobjavil pred dverami nášho domu muž.

Untitled-1-min

Láska je chaos alebo chaos je láska? - kompletná poviedka

Úryvok: Som šťastný, že konečne ustúpil odporne ľadový vietor, ktorý sa mi zažieral hlboko pod kožu a bránil mi toľko dní vyliezť z domu. Dnes je bezvetrie a ja môžem ísť von. Keď zabuchnem za sebou vchodové dvere budovy, kde bývam a prejdem na opačnú stranu ulice, aby som unikol pohľadom niekdajších ľudí, zmocní sa ma nepríjemný pocit. Netuším prečo, ale všetci ma pozorujú. Viem, že som v meste nový, ale ich pohľad ma dosť desí. Neviem…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *