Možno sa vám to bude zdať divné, ale na tento príbeh jednoducho nedokážem zabudnúť. Napísala som už množstvo verzií príbehu o Neznámom volajúcom, vrátane jednej, s ktorou som dokonca vyhrala pre pár rokmi v jednej súťaži. Napriek tomu som nikdy nedokázala knihu dopísať k mojej spokojnosti.

Ide o romantický krimi román, kde hlavným záporákom je psychopat, ktorý má jeden jasný cieľ: ak vám zavolá, znamená to, že ste jeho terčom. To sa stane mojej hlavnej hrdinke. Dostane od neho telefonát a rozhodne sa, že prežije a vraha dolapí.

Prečítajte si úvod, ktorý som vykutrala z niektorej z verzií knihy.

***

Neznámy volajúci

úvod knihy

Náhle sa strhnem, ale nevydám ani hlásku. V ústach cítim slané kvapky a pyžamo mám nalepené na tele, pretože som príšerne spotená. Neviem, čo sa mi snívalo, ale zrejme to bol jeden z tých nepríjemných snov o vrahoch. Po chvíli mi je trochu lepšie.

„Som v obývačke! Som doma!“ zašomrem si popod nos a rozhliadnem sa. Rafael spí na kresle a kniha, ktorú zrejme čítal leží na podlahe. Nikdy som ho nevidela s knihou, preto sa mi zdá tento okamih podozrivý. Pokúšam sa však nerobiť zbytočne paniku a upokojiť dýchanie, ktoré sa mi vymyká spod kontroly. V obývačke je teplo a vzduch je suchší než obvykle, preto sa rozkašlem. 

Pohár na stolíku predo mnou je našťastie plný vody. Rýchlo do seba vtiahnem celý obsah a premýšľam. Čo tu robí Rafael? U nás doma… Čo posledné si pamätám, predtým než som zaspala? 

Pokúsim sa zažať lampu, aby som sa prestala báť, ale je priďaleko.  V izbe síce nie je úplná tma, lebo z ulice žiaria lampy, ale mne to nestačí k pocitu bezpečia.

„Čo mám robiť?!“

„Si hore!“ Ticho naruší Rafaelov hlas a ja si uvedomím, že sa zobudil. Keď pribehne ku mne, cestou zažne lampu a opatrne si sadne na kraj gauča. Pozriem na neho a stretnú sa nám zvedavé pohľady. V tom okamihu zatne zuby a líca sa mu zapália oranžovým svetlom.

„Čo sa stalo?“ spýtam sa a snažím sa znieť pokojne. Pravdou je to, že ma zhrýza nervozita.

„O všetkom sa porozprávame neskôr.“ zamrmle. Pokúsi sa usmiať, ale celkom neúspešne.

Srdce mi začne splašene biť, keď sa mi vybaví spomienka na náš bozk. Rafael si nevedomky prejde prstami po linke zúžených pier. Zbadám na jeho tvári nervozitu.

„Prepáč.“ ospravedlním sa mu. Je to predsa môj najlepší kamoš a ja som ho dostala dnes… alebo teda včera… do trápnej situácie s bozkom. „Brala som to tak, že to nič nepokazí. Ženy sa ti nepáčia, preto som sa rozhodla pobozkať teba. Chcela som, aby Viktor žiarlil. Nie je v tom nič viac. Rešpektujem tvoju orientáciu rovnako ako rešpektujem aj to, že sa ťa to mohlo dotknúť… ak sa nebudeš chcieť kvôli tomu so mnou naďalej priateliť… je to v poriadku.“

„Prosím? Vy ste sa olizovali? No fúúúúj!“ Ozvalo sa jemné cvaknutie pri dverách. Bola som šťastná, že toto napätie konečne niečo preruší. Hoci som nemala náladu na bratove poznámky, ale jeho príchod do obývačky ma zachránil.

„Hlúpe svetlo… zase nefunguje.“ Niekoľkokrát stlačil vypínač a potom to vzdal. Ako som predpokladala, okamžite začal klásť otázky.

„Nemala som na výber! Rafael bol jediný, kto bol po ruke.“ Zachechtala som sa mysliac si, že Rafael urobí to isté. Namiesto toho, aby sa usmial a pochválil ma za perfektnú odpoveď, potriasol hlavou. Nevedela som, čo si mám myslieť. Vyzeral sklamane, preto som sa ho chcela dotknúť a povedať niečo hlúpe na svoju adresu, ale odtiahol sa.

„Dúfam, že sa to už nezopakuje.“ 

Okamžite sa ma zmocnil zlý pocit, keď to urobil. Prvýkrát v živote sa Rafael vyhol môjmu dotyku a nemala som z toho dobrý pocit.

„Rafael… nemyslela som to tak.“

„Idem domov.“

„Kámo! Poď so mnou k Bernardovi. Celé moje oddelenie tam oslavuje tvoj úspech.“

„Aký úspech?“

„Veď včera zabránil vražde a pomohol dolapiť najhľadanejšieho vraha na Slovensku. Nepi už radšej.“

„Akého vraha?“ Hneď ako položím otázku, vynorí sa mi spomienka na… „Dočerta! Rafael! Prečo si mi nepovedal dôvod, prečo si tam včera bol? Nevieš, čo si tým spôsobil!“ Môj kamarát zastane uprostred dverí, ktorými sa chystal vybehnúť do náručia nočného ticha ulice.

„Nechápem!“ Rafael sa nakoniec vráti naspäť do obývačky. Keď už mám na jazyku odpoveď, začne zvoniť mobil položený na stole.

„To je môj mobil.“ hlesnem a pozriem na displej, keď ho vezmem do spotenej ruky.

„Kto ti volá o pol tretej nad ránom?“

„Neznámy volajúci.“ vydolovala som zo seba, zdvihla hovor a zapla reproduktor.

„Ahoj, zlatko. Chýbal som ti?“

„Kto volá?“

Zvuk z reproduktoru sa ozýva v každom kúte obývačky. Volajúci používa hlasový modulátor, čo znamená, že boli moje obavy na mieste.

„Dobre vieš, kto volá.“ Zachichoce sa až mám pocit, že sa trasú múry domu… viem však, že sa trasie len môj svet. „Poďakuj sa tvojmu kamarátovi. On mi otvoril oči. Teraz viem, že som hľadal lásku na nesprávnom mieste, moja drahá.“

Preglgnem a sledujem Rafaela, ktorý bezradne hľadí na mňa rovnako ako Peter. Obaja vedia, čo to znamená. Obaja vedia, že sa týmto okamihom začína môj boj o prežitie.