Písal sa 3. august 2022
Spomínam si na to, aké to bolo, keď som pomaly otvárala oči a preberala sa z niečoho nekonečného. Vedela som, že niečo je zle. Hlavne vtedy, keď mi došlo, že neviem dýchať. Moje pľúca vypovedali službu, dali si dofču a mňa poslali kade ľahšie. Spomínam si, že som len nehybne ležala, všetko prestávalo existovať, priestory nemocničnej izby sa začali vytrácať. Biele nemocničné svetlo proste zhasínalo, keď sa ku mne zbiehali doktori… keď sa rozhodli zisťovať, prečo sa sakra preberám až teraz a neprebrala som sa už hodiny predtým… a prečo zlyháva môj život… a tu to pomaly končí… táto spomienka nepokračuje. Odrazu začalo ticho… prišla ničota, hnusná nekonečná ničota.
… TRI BODKY
Kto by to bol povedal, že budem tou výnimkou z pravidla a smrť sa mi rozhodne 3. augusta 2022 (vo veku 28 rokov… haha nie málo, ale ani nie veľa 🙂 ) zahryznúť do hlavy, aby mi vycucala mozog a vytiahla z neho všetky logické argumenty, ktoré by som mohla použiť pri vyjednávaní so smrťou… Do čerta aj so smrťou! Nenávidím, keď nemôžem nič robiť. Presne taký je to pocit, keď sa vám zastaví srdce. Už nie je nič. Už neexistuje šťastie, nešťastie, smútok, hnev jednoducho neexistuje nič okrem ticha. Nie normálneho ticha, ktoré dokážete prerušiť smiechom alebo krikom. Toto ticho je nezlomné. Tak ako to, že ja som ho v ten deň zlomila a nenechala som sa zlomiť ani ďalšie dni po tom všetkom? Bol to osud alebo nič také ako osud neexistuje? Môj názor je, že to tak malo byť. Je to tak ako to je. – Sherlock Holmes to povedal Johnovi Watsonovi.
Napriek tomu sa bojím. Bojím sa nielen o svoj život, ale aj o životy ostatných, ktorých mám rada. Myšlienka smrti ma desí ešte viac než predtým, pretože viem, ako smrť vyzerá. Tá sviňa nemá tvár, ruky, ani nohy a neviete s ňou bojovať fyzicky ani psychicky. Smrť je mocnejšia než všetky živly, väčšia než galaxia a všetky dimenzie. Smrť je nekonečná a zároveň konečná cesta putujúceho. Lenže viete, čo je najdôležitejšie vedieť? Smrť je úzko spojená so všetkými obavami a smrť, ktorú si nevyžaduje staroba alebo ľudská túžba, môže byť horšia ako jed. Nakazí vás do špiku kostí, uväzní vašu myseľ v slučke obáv a prekazí vám chuť žiť. Preto je dôležite nezabúdať, že okrem smrti je tu aj náš život. Hoci je niekedy trpký, občas chutí horko, občas sladko, občas nemá žiadnu chuť… ale na konci dňa je to náš život, za ktorý bojujeme už len tým, že sa ráno prebudíme.
Foto, keď bolo po všetkom 🙂 Kto nevie tak 3. augusta 2022 som išla na operáciu, po ktorej nastali komplikácie… skončila som ako som písala vyššie, v náruči smrti, dlhých hodín bojov na umelej pľúcnej ventilácii, v kóme… ale s Batmanom sme vybojovali náš Gotham späť.
Veľa ľudí si prežije ťažké časy a len oni majú v hlave tie hrozné spomienky. Som šťastná, že ubehli 2 roky a všetky nočné mory pomaly blednú v mojej mysli. Niečo zostane, niečo odíde. Dôležité je, že idete ďalej. Síce sa chystám na operáciu v septembri tohto roku kvôli žlčníku, ale nebojím sa tých monštier. Mám Batmana, Luffyho, Goja Satoru a všetkých mojich hrdinov, ktorí mi raz zachránili život a viem, že to spolu znovu zvládneme ak by sa osud znovu rozhodol hodiť mi pod nohy prekážky.
Ak by ste si chceli prečítať o mojom pekle, to čo si pamätám som zaznamenala v mojej knihe Kto ma zachráni, ktorú zilustrovala moja sestra.
