ÚVOD príbehu
„Je november. Asi najchladnejší november, na ktorý si spomínam. Mráz znetvoril krajinu tichom, pretože pri mínus tridsiatich stupňoch sa nechce nikomu túlať po uliciach a zabávať sa. Pochopiteľne. Popravde, dnes nenávidím ticho mrazivého počasia ešte viac než predtým. Príde mi na ňom niečo veľmi podozrivé… lenže neviem prísť na to, čo to môže byť.
Keby na to prišiel niekto iný a povedal mi, prečo mám teraz podobný pocit, určite by som mu za to aj dobre zaplatila. Bojím sa ticha. Bojím sa ho už dlhých 15 rokov, čo svet vstúpil do vojny. Keď začal meniť podobu a zmenil sa na jedny veľké puzzle.
Táto situácia nastala z dvoch dôvodov. Jeden z nich, vyššie spomínaný, bol vojna a ten druhý… nuž mohol za to liek na liečbu smrteľných chorôb, ktorého vývoj sa obrátil voči nám. Áno, voči nám, hlupákom, ktorí uverili, že apokalypsa nevzniká zradou iných. Ľudstvo sa rozhodlo oklamať umelú inteligenciu, a práve to nás stálo svet. Rozhodne svet nečakal, že pomsta umelej inteligencie spôsobí apokalypsu. Škoda, že som sa na moju osemnástku nezbalila a neodišla bývať niekam inam. Dodnes ma to štve.
Možno by som žila teraz úplne iný život. Možno horší a možno lepší. Ak by som zamierila na juh, mohla by som sa pravdepodobne mať lepšie. Južné štáty Európy vytvorili silnejšie spojenectvo ako štáty vnútrozemia, vrátane Slovenska. Pridali sa k severným krajinám, ktoré nás po roku spojenectva poslali priamo do náručia smrti. Nakoniec sa vláde podarilo nadviazať spojenectvo s krajinami, ktoré sa po rozdelení pridali na stranu mieru. Čo v preklade znamenalo, že sme sa pridali k tým, čo musia poslúchať inak padnú. Každé spojenectvo sa po rokoch upevnilo a bolo nútené vymedziť si hranice. Vznikli obvody, ktoré sa skladali z niekoľkých štátov. Názvy štátov a hranice prestali existovať v momente, keď sa svet začal riadiť novými pravidlami a každé spojenectvo dostalo pridelené číslo.
Krajiny v nich museli zmazať hranice a boli prinútení prijať pridelený názov. Napokon sa vyskladalo 22 obvodov. Slovensko patrilo do obvodu 22, ktorý sa ako jediný časom premenoval na obvod mieru. Náš obvod sa stal vzorom pre ostatné. Áno, vybrali sme si to alebo skôr vláda vybrala za nás, aby zachránila ľudí. Nehovorím, že to nebolo správne rozhodnutie, ale všetko má svoje veľké nevýhody a to aj život v takomto obvode. My sme jediní, ktorí sú strážení dronmi, akékoľvek hádky sú trestané hrozným spôsobom a my musíme poslúchať ostatné obvody. My jediní nemôžeme prekročiť hranice nášho obvodu a cestovať po svete. My jediní nevieme, čo vo svete sa zmenilo a aké pokroky pomáhajú ľudstvu pre lepší život. My jediní žijeme takto! Nejde o to, že by sme nemohli chodiť von, do práce, zamilovať sa a mať rodinu, ale pre nás je to ťažšie. Sme prísne sledovaní a trestaní. Preto som sa rozhodla vyhýbať všetkým pokušeniam. Nerandím, nechodím do barov, nepijem. Len pracujem, píšem po večeroch blog a občas trávim čas písaním si s kamošmi.“ Keď som dopísala poslednú vetu, prvého zápisku v mojom novom denníku, vydýchla som si. Nenávidela som, keď som začala písať od začiatku kvôli tomu, že poslednému sa minuli strany. Lenže musela som písať odznovu. Dala som si sľúb, že nikdy neprestanem písať a zaznamenávať, čo všetko sa stalo. Verila som, že možno o pár desiatok rokov niekto nájde jeden z mojich denníkov. Dôležité pre budúcich čitateľov bolo to, aby vedeli o tom, čo sa prihodilo svetu. Čo ak by niekto v budúcnosti pátral, po tom čo takmer zničilo svet a vyhubilo ľudstvo? Čo ak by hľadal zmienky na internete a umelá inteligencia by ho oklamala? Jediný spôsob… ako som mohla udržať správny tok informácií, bolo zaznamenať všetko na obyčajný papier bez toho, aby mala umelá inteligencia možnosť zničiť moje informácie a prepísať ich. Práve kvôli tomuto považujem denník za jeden z najlepších informačných materiálov budúcnosti nášho sveta.
Hlavnú hrdinku si predstavte takto:
Nerandím, nechodím do barov, nepijem. Len pracujem, píšem po večeroch blog a občas trávim čas písaním si s kamošmi.
Premýšľam o mojom sne, ktorý neviem dostať z hlavy… asi podobne ako pesničku z Camp Rocku, z ktorej som si robila srandičky a nakoniec ju počúvam aj pri písaní týchto riadkov. Prečo sú sny taký kvalitný materiál, ktorý pomôže pri písaní?