Kedysi dávno, keď sa písal rok 2018… áno, ten nešťastný a pre mňa šťastný rok, vtedy to začalo. Úvodná etapa tvorby komiksov. V novembri 2018, presnejšie 12. novembra, opustil tento svet najväčší komiksový superhero a komiksový autor Stan Lee. Neviem či mnohí z vás vedia, ale práve on zmenil môj život a priviedol ma k myšlienke tvorby komiksov.
Do roku 2018 som sa venovala len písaniu krátkych a dlhších príbehov, z ktorých takmer žiaden neopustil šuplíček slečny Jančovej (mám na mysli samú seba). Komiksy som mala rada, ale nie do takej miery, aby som im venovala viac času ako knihám a fantasy seriálom. Okolo smrti Stana Leeho vzniklo veľké haló a celý internet zaplavili zmienky o jeho smrti. Nie že by som dovtedy nepoznala autora, ale skrátka… nebol to môj primárny záujem. Sledovať komiksového autora, keď nemám ani páru o tom, ako vytvoriť komiks? Totálna hlúposť. Myslela som si to až do momentu, kým sa mi neprisnil jeden zvláštny sen. Bolo to tuším jeden alebo dva dni po jeho smrti.
Snívalo sa mi, že som sedela v izbe, starostlivo si ukladala knihy na poličku. Jedna mi vypadla a bola to kniha Sherlock Holmes, ktorú som si v tom čase požičala od mojej najlepšej kamarátky Mišky. Kniha mi padla na zem a ja som ju rýchlo zdvihla, aby som si v tom mojom sne ozrejmila osud dňa. A čo tým myslím? Mám taký hlúpy zvyk, že občas sa snažím v knihách vyčítať osud. Otvorím si hocijakú náhodnú stránku a ukážem naslepo prstom na nejakú časť stránky. Potom premýšľam, aký to má mať vplyv na moju tvorbu. A to som urobila aj v tom sne. Pamätám si matne, že sa tam písalo niečo o hranatých okuliaroch a pohľade za sklom okuliarov.
Keď som sa ráno prebrala, začala som premýšľať. Pamätala som si na tie slová pohľad sálajúci spoza okuliarov. Nedokázala som tých pár slov dostať z mysle. V ten deň som intenzívne myslela na to, ako rozlúštiť záhadu hranatých okuliarov. Sledovala som svoje okuliare, ktoré ležali na stole a premýšľala.
Premýšľala a premýšľala… až som musela uprostred dňa vziať knihu od kamošky do rúk a nájsť pár slov z môjho sna v knihe. Niekoľko dní dozadu som totiž čítala Sherlocka Holmesa a riadky, kde sa písalo o hranatých okuliaroch, som nakoniec našla. V ten večer som zaspávala s predstavami o postave s hranatými okuliarmi, ktorej som najskôr nedokázala priradiť pohlavie. Čakala som na to, či moja myseľ spraví ďalší osudový krok. V noci sa mi prisnilo o Petrovi, o prvej komiksovej postave, ktorú som kedy vymyslela. Spomínam si len na ten okamih, ako padol do otvoreného kanála a na ďalší okamih, ako stojí pred zrkadlom a ma nasadené hranaté čierne okuliare.
Nasledujúci deň som si uvedomila, že neviem Petra dostať z hlavy a nedokázala som dostať z hlavy ani tú myšlienku, že by som ho nemohla vidieť. V podstate som sa do tej postavy okamžite zamilovala. Jediný spôsob ako by som mohla Petra naozaj vidieť, bolo nakresliť ho. Lenže… ja som kresliť nikdy nevedela, ale niekto z mojej rodiny áno a niekto mne veľmi veľmi blízky. Moja sestra. Vtedy mi začínalo všetko dávať zmysel. Čo ak by mal Peter naozaj žiť a čo ak sme so sestrou predurčené Petra oživiť? No ak ho len nakreslí, bude to stále len jeden obrázok. Však? Čo ak by sme mohli Petra priviesť k životu a dať mu svoj vlastný príbeh? Hoci som vedela, že mám plán, stále som nebola rozhodnutá na 100% či to nie je celé nezmysel. Vytvoriť komiks? Dosť ťažká úloha pre niekoho, kto nikdy žiaden nevytvoril. Keď som o tom povedala sestre… hádajte čo sa stalo?????????
Booom a bolo rozhodnuté! Ideme do toho!
Obidvom nám žiarili oči od šťastia, pretože sme vymysleli niečo, čo nás bude spájať ešte viac ako sesterské puto.
Uffff, krásny pocit. Verte mi. Hlavne kvôli tomu, že nám to vydržalo dodnes a som si istá, že nám to vydrží “until the day we die“.
Ak by ste si chceli pozrieť, ako vyzeral náš úplne prvý komiks, môžete si čeknúť nižšie:
Momentálne máme vonku aj prvé dva komiksové zošity, kde sa po rokoch objavuje postava Petra, nášho úplne prvého komiksového hrdinu. Ak by ste si chceli komiksy objednať, môžete na našom eshope: